29.1.2011 smer Kľak
„Neolizujte železné zábradlí ! Neolizujte ani namrzlé kliky dveří“ … touto výstrahou zo školského rozhlasu z filmu Obecná škola, začínam opis dnešnej túry. Aj to bola výstraha, takisto ako výstraha I.stupňa SHMÚ na extrémne nízke teploty. Pre veľa ľudí, ako aj pre mňa, ale znamená výstraha vlastne výzvu.
Túre na vrchol hlavného hrebeňa južnej časti Lúčanskej Malej Fatry, na Kľak vo výške 1351 m.n.m. s dlhodobo sledovanou predpoveďou počasia, ktorá naznačovala nádherné počasie sa nedalo odolať. Zavolal som „spolucestovateľa“ Roba či sa nepridá. Tiež si chcel skúsiť zimnú túru, a predpoveď počasia sa mu veľmi pozdávala.
Vyrážame presne o 6:00 zo Žiliny. Extrémne nízke teploty sa nekonali, a teplomer ledva klesá na -14 stupňov pod nulou. Po ceste v aute hltáme raňajky, lebo tušíme, že jesť v takomto mraze niekde vonku bez rukavíc bude asi náročné. Do Fačkovského sedla prichádzame niečo po pol siedmej. Na parkovisku už sú dve autá možno kolegov turistov. Uťahujeme návleky, nahadzujeme ruksaky a posilujeme sa s elixírom neznámeho mena avšak vábnej chuti, ktorý pripravil Robo. Plechová ploskaňa primŕza na pery, spomenul som si zas na zábradlie.
Čas 6:53, zapínam Sports Tracker. Slabé pípnutie oznamuje vyhľadanie GPS. Púšťame sa do mierneho kopca. Zdanlivo spiaca príroda už očakáva slnečné lúče, na ktoré si ale budeme musieť ešte počkať. V tichu počuť len naše vŕzgajúce kroky v zamrznutom snehu. Cestička je vychodená aj napriek tomu že dva dni po sebe snežilo. Asi tu je frmol pomyslíme si, a presvedčíme sa o tom pri klesaní.
Serpentínami cez les s malými prestávkami na doplnenie tak potrebných tekutín sa celkom svižným tempom posúvame čoraz vyššie. Občasné vytiahnutie foťáku robí menšie problémy na ruky, ktoré okamžite pociťujú mráz. Ale pohľady, ktoré sa nám naskytujú nemôžeme nechať len v našich hlavách, musíme si ich zväčniť a ukázať tým, ktorý doma ešte sladko spia.
Všímame si, ako sa slnko prediera pomedzi zasnežené stromy a snaží sa nás osloviť. Netrvá dlho a dostávame sa do Reváňskeho sedla. Vynárame sa spomedzi stromov a náhle pridávame obaja do kroku, snáď až behu. Obaja chceme byť čo najskôr na slnkom zaliatej lúke plnej trblietajúceho sa snehu s nádherným výhľadom. Neskutočné ! Obrázky ako z novoročných pohľadníc nás nenechajú chladnými. Na tvárach nám vidno nadšenie a radosť s ktorými sa hodláme podeliť aj s najbližšími. Preto vyťahujeme mobilné telefóny a mms-kami posielame aspoň kúsok z tohto zimného raja. Pokocháme sa ešte chvíľku a šliapeme ďalej.
Na strmom dlhom stúpaní nás míňajú dvaja skialpinisti na lyžiach, ktorým asi patrilo jedno z áut dolu na parkovisku. Takýmto štýlom budú dolu raz-dva. Po skalnej terase miestami dosť namrznutej, ale prešľapanej sa konečne dostávame na vrchol. Ešte pár malých kosodrevín a zostávame v nemom úžase. Stále si meliem dookola „to nie je možné, toto som ešte nevidel.“ Tyrkysová obloha bez jediného obláčika sa prelína do bieleho mlieka pokrývajúceho okolité mestá, a v tej kráse len veľký oceľový kríž a dve síce upotené, ale šťastné postavy. Fotíme jednu fotku za druhou. Baterka mi odchádza, a tak sa púšťam radšej do jedenia a nalievam ešte teplú kávu, z novej termosky, ktorú po dúškoch dostávame do seba. „to jsou panoramata !“
Ale ako všade, tak aj tu spoločnosť zanecháva svoje stopy. Už v miestach za sedlom bolo z diaľky počuť rev reproduktorov z lyžiarskeho strediska Fačkov. Zhodneme sa na tom, že asi na našich končiaroch už človek nezažije ticho a božský kľud. Posledné pohľady po okolí, zaznačenie súradníc a výšky do GPS a pomaličky za stúpajúceho vetra zahajujeme klesanie. Cesta šmykľavá a nebezpečná ubieha síce rýchlo, ale často sa musíme vyhnúť turistom, ktorý o takomto čase už v húfoch smerujú k vrcholu Kľaku, aby sa mohli pokochať tým, čo v nás bude tlieť ešte pekne dlho.
.
Za chvíľku už sme na preplnenom parkovisku, v chaose a hurhaji … no proste v civilizácii. Na tvárach cítime slnečné lúče, ktoré sú už tak silné, že začínajú hriať. Odstrojíme čo sa dá a nasadáme do auta, ktoré nás dopraví k našim rodinám, ktoré na nás čakajú možno s otázkou, ako sme sa mali. Som rád, že nám nebola zima, nestalo si nič nepredvídané a ďalšiu túru sme absolvovali bez ujmy na zdraví, a odchádzame domov spokojní.
Sports Tracker záznam GPS
