Po predošlej dlhej skoro „technickej“ reportáži o Etne som sa rozhodol, tak intenzívny zážitok, ako bol Sailing v Chorvátsku s partiou, ktorú si človek nevyberie veľa krát za život, opísať skôr skromne, ale za to snáď srdečnejšie :-)

    V roku pána 2013 nám bolo s podporou našich najbližších, a optimálnou konštaláciou hviezd dopriané prejsť v Zadare skúškami umožňujúcimi ovládať plavidlo vo vodách morských. Skúškou sme prešli úspešne a priznávame, že už vtedy sa nám v hlavách mlžil veľký sen nejakú tú kocábku premiestňovať z ostrova na ostrov.

    Čo čert nechcel tento rok sa naše mlženie stalo jasnejším, a po našej duševnej príprave a hlavne príprave našich blízkych, slovo dalo slovo a sen sa zmenil na skutočnosť.

    Posádku sme nehľadali v miestnom pohostinstve za pár dukátov, ako pirátsky kapitáni, ale vybrali sme statných chlapov z nášho okolia, ktorým nevadia stiesnené priestory lode, vlhké prostredie a obmedzená možnosť súkromia … a hlavne museli chcieť … a chceli. Kapitán bol jasný už dávno a práve on – Tomáš nám túto možnosť ponúkol. Ja, Robo, Vlado, Fero a Ľubo sme tvorili už len súčasť posádky. Vlado zobral na svoje ramená ťažké bremeno, postarať sa o šesť hladných krkov, Robo pod logom Gallosha Pictures mal úlohu kronikára, kameramana a fotografa, no a my ostatní sme priložili ruku tam kde bolo treba .. plavčíci jedna radosť. Ja s Robom a Vladom sme však celú túto akciu poňali aj trošku náučne, a počas celej plavby sme sa snažili pochopiť princíp sailingu.    

    14.6.2014 sa presúvame do Chorvátska, kde už nás čaká v maríne Rogoznica načačkaná krásavica Sun Oddysey - Muad´Dib s telom vábnym ako pohľadom, tak dotykom, plachtami bielými ako sneh a kajutou očakávajúcou šesť „chtivých“ námorníkov, ktorým v očiach svietil plamienok očakávania.

    Po úvodných formalitách sme sa v poobedňajších hodinách nalodili. Proviantu bolo neúrekom, veď len pív sme mali sto, kopu jedla o ktoré sa postaral Vlado, batožina, my … ponor lode sa značne zväčšil. Naša púť sa začala …    

    Je ťažké písať o každom dni jednotlivo. Každý mal svoje osobité čaro. Či už navštíveným miestom, počasím, alebo pestrosťou stravy ...

    … celé dni sme rozrážali vlny, chytali vietor do plachiet a navštevovali zátoky a mestá, ktoré žili námorníckou atmosférou. Miestami bola voda tak priezračná, že pripomínala zábery karibských pobreží, občas tmavá ukazujúca svoju hĺbku. Jeden deň fúkal silný vietor a padal dážď so špliechajúcou slanou vodou čo premáčala naše oblečenie. Na druhý zas slnko opekajúce naše pokožky do červena oslepovalo nás z odrazu od morskej hladiny.

    Sú obrazy a zvuky, čo zostali hlboko v našich spomienkach ... oceľové laná cinkajúce vo vetre o sťažeň, narážanie vĺn o kamenný breh, vŕzgajúce fendre, zapadajúce slnko za obzor …

    … nech tieto zárezy v našich mysliach dlho sprevádzajú naše sny. O čom to všetko bolo asi jednoznačne napovie pár záberov zachytených v jednom krátkom videu, o ktoré sa postaral Robo.

Tu je spomínané  V I D E O